Multilingvizmom sa predchádza ochoreniam mozgu a dieťa vyrastajúce v takomto prostredí je aj oveľa tolerantnejšie k iným národom a kultúram. Bilingválne či multilingválne prostredie je preto pre deti veľmi prospešné. Rodič by však nemal s dieťaťom rozprávať jazykom, ktorý neovláda buď ako materinský jazyk alebo cudzí jazyk na vysokej úrovni. “
Gréte sa pred trištvrte rokom narodil syn. Ona aj jej partner sú Slováci a žijú na Slovensku. Gréta však v detstve žila istú dobu v Číne a chodila do anglickej školy. Aj na vysokej škole študuje v anglickom programe. Zatiaľ sa síce so synom rozpráva po slovensky, ale intenzívne uvažuje nad tým, že prejde do angličtiny. Jej priateľ však po anglicky nehovorí a preto si nie je istá, či je správne rozprávať sa so synom jazykom, ktorým nehovorí jeho druhý rodič. Okrem toho by sa mohol naučiť aj po maďarsky, keďže jej svokra je slovenská Maďarka. Aj tá sa však zatiaľ vnukom rozpráva po slovensky.
Bilingválne deti už ani na Slovensku nie sú takou raritou, ako možno v ešte nedávnej minulosti. Rovnako tak slovenské deti vyrastajúce v zahraničí. Častokrát sa stáva, že žijú dokonca v prostredí, kde sa používajú aj tri jazyky. Materinský jazyk matky, otca a ešte komunikačný jazyk, ktorým je zvyčajne angličtina. Podľa Zuzany Fodorovej, ktorá žije v Paríži a tam aj založila slovenskú víkendovú školu a folklórny súbor Margarétka, je „multilingvizmus pre dieťa veľmi prospešný. „Je jednoznačne dokázané, že ovládanie viacerých jazykov je prospešné pre mozog. Okrem toho bilingvizmus a multilingvizmus slúži ako prevencia patologických ochorení mozgu.“
Treba si stanoviť cieľ
Viac menej sa však odporúča, aby sa rodičia rozprávali s dieťaťom vo svojom rodnom jazyku. Je pre nich prirodzenejší a zvyčajne ho aj ovládajú na oveľa vyššej úrovni ako druhý cudzí jazyk. Ak ale rodič ovláda aj druhý cudzí jazyk na vysokej úrovni, neuškodí dieťaťu ani to, ak s ním bude hovoriť touto rečou. Ak sa však už rozhodne pre jeden z jazykov, je dôležité, aby s dieťaťom hovoril iba ním. „Je nevyhnutné, aby rodič nemiešal jazyky, lebo hrozí, že dieťa bude odmietať minoritný jazyk, alebo ho bude ovládať pasívne, to znamená, že bude rozumieť, no odpovedať bude v majoritnom jazyku, “ vysvetľuje Zuzana Fodorová.
Samozrejme, ak dieťa vyrastá vo viacjazyčnom prostredí, stáva sa aj to, že jazyky mieša dokopy. „Naša dcéra slovenčinu a fínčinu nikdy nemieša, ale napríklad syn pokojne povie pol vety po slovensky a druhú časť po fínsky,“ konštatuje Ľubica Vyšná, ktorá žije s rodinou vo Fínsku. Obaja rodičia sú Slováci, s deťmi sa bavia po slovensky, chodia však do fínskej školy. Samozrejme už na začiatku by si rodičia mali stanoviť, akú úroveň ovládania toho ktorého jazyka od dieťaťa očakávajú. Bude mi stačiť, keď dieťa bude len rozumieť? Budem chcieť, aby dieťa aj so mnou komunikovalo v slovenčine? Aby bolo gramotné v tomto jazyku? Aby poznalo kultúru? Aby bolo schopné študovať na vysokej škole na Slovensku?
„Ku každému z týchto cieľov si musí rodič zodpovedať adekvátne úsilie a kvantitu hodín zo strany rodiča. Na začiatku má rodič tie najvyššie bilingválne ciele, ale keď týmto cieľom nezodpovedá dostatočná snaha a úsilie, dieťa nenapreduje tak, ako si želáme a rodič cíti sklamanie, je demotivovaný a tak postupne znižuje svoje ciele a v niektorých (bohužial dosť častých prípadoch) úplne od slovenčiny upustí, “ hovorí Zuzana Thieux o skúsenostiach, ktoré má so slovenskými rodičmi vo Francúzsku.
Jeden jazyk je vždy primárny
Ľubica Vyšná však zo svojich skúseností hovorí, že dieťa bude mať prirodzene jeden jazyk silnejší. „Ak dieťa okrem rodiča nemá veľmi kde druhý jazyk používať, asi nemôže nikto očakávať, že bude mať oba jazyky na rovnakej úrovni.“ V každom prípade, obe zo svojich vlastných skúseností biligvalizmus alebo multiligvalizmus u detí plne podporujú. Rodič si cez bilingválnu výchovu podľa Zuzany Fodorovej vytvára sa dieťaťom pevnejšiu citovú väzbu, keďže má istý bilingválny cieľ a aby ho dodržal trávi s dieťaťom viac času. „Otvára deťom viaceré kultúry, čím buduje toleranciu medzi národmi a v neposlednom rade otvára v budúcnosti dieťaťu lepšie pracovné príležitosti,“ uzatvára Zuzana.
Slovenčinu sa dá naučiť aj za rok. Treba však správne učebnice
Na Slovensku žije mnoho viacjazyčných rodín ale aj úplných cudzincov. V súčasnosti začína byť vypuklejší problém s deťmi, ktoré sa vracajú po vyhlásení Brexite domov na Slovensko, avšak slovenčinu ovládajú len na kuchynskej úrovni. Ako sa dokážu tieto deti vyrovnať s jazykovým hendikepom sme sa rozprávali s ALONOU KUROTOVOU, ktorá prevádzkuje jazykovú školu iCan v Bratislave a Košiciach a v spolupráci s Štátnym pedagogickým ústavom a tromi slovenskými vzdelávacími centrami v zahraničí vytvorila sériu učebníc slovenčiny pre deti cudzincov a krajanov.
Ako vnímate problémy detí, ktorých primárnym jazykom nie je slovenčina?
„Školy na Slovensku evidujú zvýšený počet žiakov, ktorí sa vrátili zo zahraničia a bohužiaľ nie sú na to pripravené. Systém, ktorý je tu, má dobrý základ, ale má rezervy. Teraz platí, že len cudzinci majú právo požiadať o základný a rozširujúci kurz, ktorý je uhradený zo štátnych zdrojov, nemusia absolvovať komisionálne skúšky a žiaci sú hodnotení tak, aby sa im nezhoršil prospech. Slovenské deti po návrate zo zahraničia dosť často toto právo nemajú. Avšak ani základný a rozširujúci kurz však nie je žiadna učebnica. Ide len o vzdelávací štandard, ktorý môže slúžiť ako inšpirácia pri zostavovaní študijných osnov a v praxi sa málo využíva, každý učiteľ si pripravuje študijné materiály sám. Preto je nevyhnutné vytvorenie učebníc slovenčiny pre cudzincov a krajanov.“
Vy už učebnice mate pripravene. O čo presne ide?
„V rámci projektu Erasmus+ a v spolupráci s ŠPU a tromi krajanskými spolkami z Írska, Anglicka a Francúzka sa pripravuje päť výstupov. Konkrétne ide o Manuál pre inklúziu detí cudzincov do výchovno-vzdelávacieho procesu v SR, Prekladový slovník základných pojmov pre ZŠ, Učebnicu slovenčiny prvého kontaktu, Slovenčinu pre každý ročník základnej školy pre deti cudzincov SR + pracovné listy a Učenie slovenského jazyka s deťmi s iným materinským jazykom (CMJ) v podmienkach predškolského vzdelávania. Zatiaľ len dúfame, že budú dostupné pre všetky školy, keďže o osvedčovaciu doložku môžeme požiadať len v prípade, ak do ukončenia projektu bude Ministerstvom školstva schválený štandard pre slovenčinu ako cudzí jazyk. Zatiaľ taký nemáme.“
Aké máte skúsenosti s takýmito deťmi z vašej školy iCan? Ako rýchlo by sa pri odbornom vedení a dobrých učebniciach dokázali naučiť slovenčinu na takej úrovni, aby zvládali vyučovací proces bez problémov (s čo najmenšími problémami)?
„Rodiny s deťmi sa na presťahovanie pripravujú oveľa dôkladnejšie než rodiny bez detí. Preto vznik učebnice prvého kontaktu, ktorá by mohla slúžiť na zoznámenie sa s jazykom už v zahraničí, by pomohol nielen psychicky pripraviť dieťa na takúto zmenu, ale určite by položil aj akademický základ, na ktorom sa dá stavať po presťahovaní sa. Máme dobré skúsenosti s letným intenzívnym kurzom, ktorý prebieha v júli a auguste a následne pokračuje v priebehu celého roka, v piatky a soboty, kde si deti dopĺňajú jazykové znalosti počas štúdia na škole. Za rok to skoro každé dieťa vie zvládnuť. Nie je možné ho nechať v jazykovom prostredí spôsobom, veď nech sa učí, do ktorého sa nielenže nezapojí, ale často reaguje opačne, prestane komunikovať a skryje sa do kúta v triede.“
Prvú učebnica slovenčiny pre deti cudzincov
školského veku sa už podarilo vydať v náklade 15-tisíc kusov a to spolu s 20-tisíckami pracovných zošitov a 8500 slovníkmi. A to vďaka daru 135-tisíc eur od Nadácie EPH. „Sme veľmi vďační za túto finančnú pomoc, bez ktorej by sme nedokázali pokryť celý trh. Napriek tomu, že mnohé deti sa vrátili domov na Ukrajinu, tisícky mladých Ukrajincov ostávajú na Slovensku a pravdepodobne pôjde o dlhodobý pobyt.
Znalosť jazyka bude pre ich budúcnosť kľúčová,“ hovorí Alona Kurotová z jazykovej školy iCan, ktorá učebnice vydala.
Ide o set piatich kníh, ktoré zahŕňajú Učebnicu slovenčiny prvého kontaktu pre deti školského veku – Aha, slovenčina!, Slovenčinu pre každý ročník základnej školy pre deti cudzincov SR + pracovné listy, Prekladový slovník základných pojmov pre ZŠ, Svet okolo nás po slovensky – Základná slovná zásoba slovenského jazyka pre deti predškolského, ale aj pomôcku pre učiteľov, ktorou je Manuál pre inklúziu detí cudzincov do výchovno-vzdelávacieho procesu v SR.
Na sérii učebníc začala jazyková škola iCan pracovať ešte pred takmer troma rokmi. Pripravovala ju aj v spolupráci s expertmi Štátneho pedagogického ústavu, ktorý vyučovanie slovenčiny pre deti cudzincov štandardizuje a zosúlaďuje s požiadavkami učebných osnov. Na príprave sa podieľali aj tri krajanské spolky z Anglicka, Írska a Francúzska. Knihy sa pripravovali v rámci projektu Erasmus+. Spoluautorky učebníc – Martina Uličná, Klaudia Báčkai a Zuzana Hirschnerová sú známymi aj vďaka prváckemu šlabikáru ale aj učebniciam slovenského jazyka pre slovenské deti. Riekanky pre najmenšie deti nahrali manželská moderátorská dvojica Adela Vinczeová a Viktor Vincze.
„Naše veľké poďakovanie preto patrí všetkým, ktorí sa na realizácii tohto projektu podieľali, ale hlavne
Nadácii EPH, z ktorej daru sa tlač učebníc financovala, a v neposlednom rade aj spoločnostiam Euro Tech Service a Myhive offices, ktoré nám poskytli skladovacie priestory na tieto učebnice,“ dodáva Alona Kurotová.
Učebnice si aj ž do vypredania zásob, vytlačených vďaka daru, budú môcť školy či rodičia zakúpiť s 50-percentnou zľavou a to po zadaní kódu EPH. Viac informácií sa dozvedia aj na webstránke slokia.sk.
Autor: Mgr. Alona Kurotová, PhD., iCan Language School