Talent na jazyky – mýtus či realita?

Väčšina ľudí na svete je prirodzene bilingválna (niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že až 75% sveta hovorí dvomi a viacerými jazykmi). Náš mozog je stavaný na to, aby sa učil jazyky a komunikoval, je mu to prirodzené.

Samozrejme, že nie všetci dokážeme v tejto oblasti dosiahnuť excelentné výsledky, ale každý sme iný, a tak je tomu aj v iných činnostiach. Napr. beh je tiež aktivita, ktorá je pre naše telo prirodzená, čo ale neznamená, že z každého z nás sa môže stať maratónec. Ani v cudzom jazyku nie je vždy nevyhnutné vyrovnať sa rodenému hovoriacemu, ale postačí si ho osvojiť len do takej úrovne, akú reálne potrebujeme pre život. Čo z toho vyplýva? Rovnako ako behať dokáže každý, kto disponuje štandardnou výbavou pohybového aparátu, tak sa aj každý človek so štandardnou mozgovou výbavou dokáže naučiť cudzí jazyk.

A ak predsa máte pocit, že sa učíte už strašne dlhý čas a napriek tomu stále nevidíte výsledky, nie je to spôsobené nedostatkom talentu, ale s najväčšou pravdepodobnosťou tým, že používate nevhodné metódy alebo nevyhovujúci systém učenia.

A aké to teda sú tie “vhodné” metódy a systém učenia? To je práve kameň úrazu. U každého totiž ide o niečo iné. Preto sa stáva, že “osvedčené” rady a spôsoby, ako sa naučiť cudzí jazyk, nefungujú pre každého. Prípadne fungujú, ale len dočasne, pokým sa znovu nevrátime do starých koľají pohodlnosti a prokrastinácie. Dôvodom je, že čisto výučbové a mentoringové programy poskytujú všeobecné odporúčania bez toho, aby nejako špeciálne zohľadňovali vlastnosti osobnosti študenta a možnosti jeho osobného, rodinného, či profesionálneho života. 

V porovnaní s tým sa jazykové koučovanie zameriava primárne na študenta, jeho vlastnosti, potreby, ciele a možnosti. Výsledkom je teda nastavenie systému učenia, ktorý je v súlade s jeho osobnosťou a životným štýlom tak, aby novovytvorené zdravé návyky boli udržateľné dlhodobo a prinášali merateľné výsledky. 

Čo je teda oveľa dôležitejšie pre úspešné napredovanie v jazyku, než ten „talent“, ktorý toľko závidíme polyglotom? Aké sú reálne faktory, od ktorých závisí, či sa jazyk naučíme? V zásade by sa dalo hovoriť o 4 kľúčových oblastiach:

  1. Mindset 
  2. Sebapoznanie
  3. Systém
  4. Motivácia

1. MINDSET

Učíme sa celý život, a tak sa treba pozerať aj na štúdium jazyka – je to celoživotná cesta, ktorú je dôležité si UŽÍVAŤ a hneď od jej začiatku jazyk začať aj aktívne POUŽÍVAŤ. Prestaňme jazyk  vnímať ako métu kdesi v ďalekej budúcnosti, ale začnime ho čo najskôr využívať ako prostriedok na napĺňanie svojich nejazykových potrieb. Už v začiatkoch štúdia je možné začať využívať autentický cudzojazyčný materiál, vďaka ktorému sa môžeme venovať tomu, čo nás baví, a zároveň sa jazykom obklopovať prirodzene. Taký YouTube je nekonečná studnica zdrojov v rôznych jazykoch, vďaka ktorým môžete robiť v akomkoľvek jazyku to, čo by ste robili vo voľnom čase v slovenčine. Radi varíte? Skúste sa najbližšie inšpirovať receptami Sweet y Salado v španielčine. A ak máte chuť si zacvičiť, Sascha Huber má pre vás pripravených množstvo domácich workoutov v nemčine. Vďaka tomu, že zdrojov máme prakticky neobmedzené množstvo, je možné sa pretransformovať z večného študenta na aktívneho používateľa jazyka prakticky okamžite aj bez toho, aby ste museli vycestovať do zahraničia.

2. SEBAPOZNANIE

Každý mozog sa učí inak, každá osobnosť má iné silné aj slabé stránky, každý máme odlišné potreby a skúsenosti, ktoré nás brzdia alebo posúvajú vpred. Poznanie vlastnej motivácie, odhalenie limitujúcich presvedčení, zvedomenie iných faktorov, ktoré si do súvislosti s učením sa jazyka vôbec nedávame, to sú len niektoré z vecí, ktoré dokáže odkryť správne položená koučovacia otázka, a všetky sú kľúčové pre nastavenie toho správneho systému učenia.

3. SYSTÉM

Keď vieme, v čom sme dobrí a čo nám funguje, a zároveň sme si vedomí toho, čo nás obmedzuje a blokuje, vieme si na tom postaviť svoj vlastný systém života v jazyku, ktorý nám bude fungovať dlhodobo a nenechá nás v štichu pri najbližšej prekážke. Keď mi doma pobehujú tri malé deti, ktorým treba variť, prať, žehliť a upratovať, budem si potrebovať vytvoriť úplne iné študijné návyky ako môj manžel, ktorý celý deň trávi v kancelárii v jednom kole emailov a meetingov. Dôležité však je, že systém učenia sa dá vytvoriť všade, aj tam, kde zdanlivo žiadny čas na učenie nie je, a dokonca to ani nemusí znamenať totálny rozvrat doterajšieho zabehnutého režimu.

4. MOTIVÁCIA

Nie je umenie namotivovať sa pre niečo, čo je nové. S každou novou výzvou prichádza nová energia, ale čas je ako taký záškodník, ktorý ten drive postupne otupuje a rozmazáva do stratena. “Ľudia často vravia, že motivácia nevydrží dlho. Nuž, ani kúpeľ nevydrží dlho; preto sa odporúča robiť ho denne.” (Zig Ziglar) 

Ako teda denne obnovovať motiváciu? V prvom rade je dôležité poznať to svoje “prečo” – na tom všetko stojí a padá – a pravidelne si ho pripomínať. Ďalšou z možností je postaviť si štúdium na návykoch a rutinách, ktoré ak si zautomatizujeme, idú na voľnobeh, a teda tú priebežnú motiváciu už toľko nevyžadujú. Najsilnejším zdrojom motivácie je však pocit slobody a zodpovednosti, ktorý získame, keď si štúdium začneme riadiť sami. Správne nastavený systém života v cudzom jazyku tak pôsobí motivačne sám o sebe – vychádza z aktuálnych potrieb a záujmov, zaisťuje dosahovanie vlastných cieľov a využitie takých foriem kontaktu s jazykom, ktoré nás jednoducho bavia. A čo ak tá motivácia predsa časom začne slabnúť? Netreba sa báť, nejde o nič, čo by nevyriešila dobrá koučovacia otázka. 🙂

Autor: Mgr. Jana Grežová, Jazyková škola VAGeS, www.vages.sk